Starožitné židovské predmety

Najpredávanejšie

Modrý obrázek Menora
 
€20,41
Snímek obrazovky 2024 12 11 v 14.22.33
 
€370,63
Snímek obrazovky 2024 12 10 v 18.22.28
 
€274,85
8 položiek celkom
Stříbrný kidušový pohár 1947, vysoký 13.5 cm Kód: 215805
Stříbrný kidušový pohárek rytý, 12 cm vysoký
Novinka Tip
Kód: 78/XXX868
Snímek obrazovky 2024 12 11 v 14.22.33
Novinka Tip
€370,63
Kód: 217209
tempImageYcwRkv
Novinka Tip
€1 873,98 –18 %
€1 524,17

Tepaný strieborný štít Tóry s pamätným nápisom na pamiatku pani Chaji Blaišovej - Yvette Bellaiche a dátumom jej úmrtia 3. marca 1941. Výška 17 cm, šírka 13,5 cm Hmotnosť 82,60...

Kód: 78/XXX735

Ako židovské suveníry označujeme širokú škálu predmetov, ktoré súvisia so židovským náboženstvom (judaizmom), umením a kultúrou. Okrem židovského odevu ide napríklad o židovské náboženské predmety, medzi ktoré patria nasledujúce:

Mezuza (מזוזה‎‎), doslovne z hebrejčiny prekladaná ako "dverová zárubňa" či "veraje", je malá schránka, umiestňovaná na rám dverí, ktorá obsahuje pergamenový zvitok s veršami z Tóry (časť modlitby Šema Jisra'el). Puzdro, v ktorom je zvitok umiestnený, je často ornamentálne zdobené a môže byť vyrobené z rôznych materiálov. Mezuza je typická pre židovské domácnosti či obchody a je jedným z 613 prikázaní spomenutých v Tóre. Pre zbožných Židov je zvykom sa mezuzy pri prechode okolo nej dotknúť a pobozkať prsty, ktoré sa jej dotkli. Pergamenový zvitok musí byť raz za sedem rokov skontrolovaný kvalifikovaným soferom.

Ako šofar (שופר) sa označuje nezdobený zvierací roh, používaný ako židovský náboženský predmet pri slávnostných príležitostiach. Často sa na jeho výrobu používa baraní roh (ten je dokonca predpísaný pre sviatok Roš ha-šana), ale využívajú sa tiež rohy ostatných košer zvierat, ako sú kozy, antilopy či gazely. Zakázaným zvieraťom je naopak krava. Podľa Tóry zaznel jeho zvuk prvýkrát pri B*žom zjavení na hore Sinaj. Tradične sa šofar používa počas sviatku Roš ha-šana, kedy sa na ňom trúbi po každej rannej bohoslužbe. Okrem tohto sviatku oznamuje ukončenie pôstu na Jom kipur a v modernom Izraeli inauguráciu prezidenta. Existuje presný spôsob trúbenia počas jednotlivých sviatkov, ktorý sa musí dodržiavať.

Špecifickým druhom židovských suvenírov môžu byť izraelské suveníry, ktoré súvisia s moderným Štátom Izrael. Medzi tie môžeme zaradiť napríklad izraelskú vlajku (דגל ישראל, Degel Jisra'el), ktorá je národnou vlajkou Štátu Izrael. Tvorí ju biely podklad s dvoma vodorovnými modrými pruhmi, nachádzajúcimi sa pri hornej a spodnej časti vlajky, a modrou Dávidovou hviezdou. Modrá a biela farba sú židovskými farbami, symbolizujúcimi modlitebný plášť talit. Dávidova hviezda, alebo Dávidov štít (Magen David) je šesťcípa hviezda (hexagram) a najznámejší symbol judaizmu. Vlajka samotná vychádza zo sionistickej vlajky, schválenej na prvom sionistickom kongrese v Bazileji z roku 1897.

Chanuka (חנוכה), známa tiež ako Sviatok svetiel, je osemdenný sviatok, ktorý pripomína úspešné židovské povstanie (povstanie Makabejských) proti helenizovaným Sýrčanom, ktorí Židov nábožensky prenasledovali, a následný zázrak, ktorý sa udial pri vysvätení jeruzalemského Chrámu. Ten bol Sýrčanmi znesvätený a jeho opätovné vysvätenie zahŕňalo zapálenie menory. Čistého oleja, ktorým sa svietnik zapaľoval, však bolo iba na jeden deň. Svietnik však zázrakom horel celých osem dní, kým sa podarilo pripraviť nový olej. Pripomienkou tohto zázraku je zapaľovanie sviečok na chanukových svietnkoch (chanukija) a jedenie jedál pripravených na oleji, ako sú napríklad zemiakové placky (latkes) a šišky (sufganijot). Sviatok sa slávi na prelome mesiacov kislev a tevet a podľa gregoriánskeho kalendára tradične pripadá na koniec novembra a december.

Pesach (פסח), tiež známy ako Sviatok nekvasených chlebov, je jedným z troch pútnických sviatkov, ktorý pripomína odchod Židov z egyptského otroctva. Patrí medzi najstaršie a zároveň najvýznamnejšie židovské sviatky. Trvá osem dní (v Izraeli sedem) a je charakteristický zvláštnymi stravovacími návykmi a zvykmi. Medzi ne patrí napríklad zákaz konzumácie kvasených potravín a nápojov (pečivo, pivo, whisky) a naopak konzumácia tzv. nekvasených chlebov (macesov). Prvé dva večery sviatku (v Izraeli jeden) sa koná slávnostná večera, známa ako seder. Počas nej sa jedia symbolické potraviny a rozpráva sa príbeh sviatku Pesach. Pripadá na druhú polovicu mesiaca nisan, čo je podľa gregoriánskeho kalendára zhruba apríl.
Purim (פורים) je menší a najveselší židovský sviatok. Pripomína udalosti spomenuté v knihe Ester, podľa ktorej bol sviatok ustanovený Mordechajom na pamiatku prekazenia plánov vezíra a miestokráľa Hamana na vyhladenie perzských Židov. Sprevádza ho rad zvykov, medzi ktoré patrí predčítanie z knihy Ester, darovanie darčekov blízkym a potrebným, hostina spojená s popíjaním vína a karnevaly. Sviatok pripadá na mesiac adar, čo je podľa gregoriánskeho kalendára zhruba február až marec.

Roš ha-šana (ראש השנה) je sviatok pripomínajúci začiatok židovského Nového roka. Patrí medzi tzv. Vysoké sviatky a podľa židovskej tradície pripadá na deň, kedy bol stvorený svet. Zároveň zahajuje desať dní pokánia, po ktorých nasleduje sviatok Jom kipur. Sviatok by mal človek stráviť v modlitbách a spytovaním svedomia. Medzi tradície patrí trúbenie na šofar a jedenie symbolických potravín (napríklad namáčanie chleba a nakrájaných jabĺk do medu, jedenie mrkvy a rybích hláv) a symbolické odhadzovanie hriechov (tašlich). Pripadá na 1. a 2. deň mesiaca tišri, čo je podľa gregoriánskeho kalendára zhruba september až október.

Jom kipur (יום כיפור), známy tiež ako Deň zmierenia, je najsvätejší a najvýznamnejší židovský sviatok. Patrí medzi tzv. Vysoké sviatky a pripadá na desiaty deň po sviatku Roš ha-šana a zároveň ukončuje tzv. desať dní pokánia, počas ktorých je správanie človeka vážené na váhach a počas ktorých má človek napraviť a odčiniť všetky svoje prípadné hriechy. Ide o pôstny sviatok venovaný modlitbám. Podľa tradície v tento deň Bh odpustil ľudu Izraela zhotovenie zlatého teľaťa a v tento deň sa tiež Abrahám obrezal na znamenie zmluvy s Bhom. Pripadá na 10. deň mesiaca tišri, čo je podľa gregoriánskeho kalendára zhruba september až október.

Sukot (סוכות‎‎), inak tiež Sviatok stánkov, je osemdenný (v Izraeli sedemdenný) sviatok, ktorý patrí medzi tzv. pútnické sviatky. Pripomína obdobie, kedy Židia putovali púšťou po odchode z egyptského otroctva. Tradičným zvykom je stavanie stánkov, známych ako suka (pl. sukot), pod ktorými Židia počas sviatku jedia a niekedy spia. Pri bohoslužbách sa používajú tzv. štyri druhy (lulav, hadas, etrog, arava). Pripadá na mesiac tišri, čo je podľa gregoriánskeho kalendára zhruba september až október.

Šavu'ot (שבועות), známy tiež ako Sviatok žatvy, prípadne Sviatok týždňov, je dvojdenný (v Izraeli jednodenný) sviatok, patriaci medzi tzv. pútnické sviatky. Pripomína deň, kedy B*h na hore Sinaj daroval ľudu Izraela Tóru prostredníctvom Mojžiša. Sviatok zároveň ukončuje počítanie omeru. Medzi zvyky patrí konzumácia mliečnych potravín, celonoč né štúdium Tóry a vyzdobenie synagógy na zeleno. Pripadá na mesiac sivan, čo je podľa gregoriánskeho kalendára zhruba máj až jún.

Klenotníctvo a šperkárstvo sú jedny z mnohých oblastí, ktoré ovplyvnil tak judaizmus, ako aj židovská symbolika a mystika. Židovské striebro, zlato a bižutéria tak odrážajú tak tradičné, ako aj menej známe židovské symboly.

Medzi tie klasické sa radí napríklad Dávidova hviezda (מגן דוד, Magen David, tj. doslovne "Dávidov štít"), čo je šesťcípa hviezda (hexagram) a najznámejší symbol judaizmu. Hoci sa jej najstaršie použitie datuje až do 7. storočia pr. n. l., jej využitie ako symbolu judaizmu je relatívne novodobé. Nespomína ju ani Tanach ani Talmud a jej názov má odkazovať na tvar štítu kráľa Dávida. V stredoveku bola známa ako "pečať Šalamúnova" a podľa kabaly jej dva trojuholníky predstavujú dichotómiu, ktorá je človeku vrodená (napr. dobro × zlo, či duchovno × fyzično). Ako náboženský symbol judaizmu sa začína presadzovať od 17. storočia a od 19. storočia je už všeobecne prijímaným symbolom tohto náboženstva. Používala sa na označovanie synagóg, v roku 1897 sa stala symbolom sionistického hnutia a od roku 1948 je súčasťou izraelskej štátnej vlajky. Smutného použitia sa dočkala počas holokaustu, kedy ju boli nútení nosiť Židia na územiach okupovaných nacistickým Nemeckom.

Medzi sefardskými Židmi, v severnej Afrike a v oblasti Blízkeho východu je tiež populárny amulet v tvare ruky, známy ako hamsa (חמסה, chamsa, z hebrejského chameš = päť), ktorý je spoločný pre judaizmus a islam, hoci v každom z náboženstiev má inú symboliku. Má podobu symetrickej ruky, ktorá nereflektuje ľudskú anatómiu. Slúži ako ochranný amulet pred uhranutím a jeho súčasťou je často symbol oka, ryby či hebrejský nápis. Podľa židovskej symboliky predstavuje päť prstov päť kníh Tóry. Niekedy je tiež označovaná ako "ruka Miriam", čo bola sestra Árona a Mojžiša. Často sa nosí ako súčasť náhrdelníka.

Populárne sú mnohé kabalistické symboly. Kabala (קבלה) je pritom židovská mystika a ezoterická náuka. Jej prapočiatky možno nájsť v niektorých častiach Tanachu a v diele Sefer jecira. Okrem posledného spomenutého patria medzi hlavné kabalistické diela tiež Sefer ha-bahir a Zohar. Základom kabaly, ktorá je tajnou a zložitou náukou, je neprerušovaný vzájomný vzťah medzi človekom a Bhom, pričom Bh je vnímaný ako nekonečný zdroj sily a múdrosti. V dnešnej dobe sa kabala predovšetkým študuje, avšak v niektorých kruhoch je stále aj praktizovaná. Špecifickým prvkom je tzv. new-age kabala.

Okrem vyššie uvedených však existuje celý rad iných židovských symbolov, ktoré je možné zakúpiť ako šperky.