Terezínsky denník

Podrobný popis

Svedectvá o živote a smrti v terezínskom gete

Terezínsky denník Evy Roubíčkovej je nielen svedectvom o osude konkrétneho človeka, ale aj autentickým historickým materiálom, ktorý nám približuje život v gete. Zachytáva popravy na začiatku existencie geta, vlny transportov odvážajúcich židovských väzňov na východ, tzv. skrášľovanie geta pred návštevou delegácie Červeného kríža a iné. Nájdeme tu aj svedectvá o každodenných starostiach a mnohých radostiach väzňov, ale najmä o represiách a tragédiách, ktoré určovali charakter života v terezínskej nútenej komunite. V denníku sú tiež zachytené vnútorné pocity mladého muža, ktorý je konfrontovaný s tragédiou svojich blízkych a prenasledovaním celej židovskej komunity.

Terezínsky denník je jedinečným historickým prameňom a svedectvom o statočnom človeku, na ktoré by sa nemalo zabudnúť.

Úryvky: "Veľká nepríjemnosť. Odchádza odtiaľto do Poľska. Budeme v ňom? Je to hrozné. Mysleli sme si, že tu budeme aspoň pred tým chránení, a teraz sme v rovnakej situácii ako v Prahe. Pani Kaudersová sa prihlásila s manželom, inak nikto z našich kasární. Pol noci sme strávili balením pre ňu. (...)
Dnes tu bol výbor. Boli medzi nimi aj Dáni, Švédi, prezident švajčiarskeho Červeného kríža, fašisti. Eppstein ich robil všade. Rahm ho nasledoval s milým úsmevom. Je to všetko také ohavné divadlo! Deti boli vraj špeciálne vycvičené, aby Rahma na ulici objímali a prosili ho: "Strýčko Rahm, poď sa s nami hrať." On im na to povedal: "Dnes nie, milé deti, dnes nemám čas, ale zajtra." Potom vytiahol škatuľu sardiniek a oni povedali: "Zase sardinky." A mnoho ďalších komédií
Popoludní dorazil veľký transport. Približne dvetisíc mužov a žien z najrôznejších koncentračných táborov, v hroznom stave, polomŕtvi od hladu, smädu, hrozný pohľad. Muži boli väčšinou Poliaci, osemdesiat žien z posledného transportu. Vyhladnutí na kosť, všetci s horúčkou, v pruhovaných uniformách, s ostrihanými vlasmi."

Kniha vychádza s podporou Nadácie Židovskej obce v Prahe a Židovského múzea v Prahe. Za podporu pri vydaní publikácie ďakujeme pánovi Vojtěchovi Blodigovi z Pamätníka Terezín a pánovi Ondřejovi Klípovi.