Lov na Židov

Podrobný popis

V poľských opisoch situácie počas druhej svetovej vojny sa pravidelne stretávame s názorom, že "Nemci sa objavili a zlikvidovali Židov". Autor tejto knihy, poľsko-kanadský historik Jan Grabowski, sa na základe dôkladného štúdia archívnych materiálov pokúša odpovedať na otázku, prečo a ako nemeckí okupanti vedeli, kde Židov nájsť, a odhaliť okolnosti, ktoré viedli k objaveniu skrývajúcich sa nešťastníkov.

Tisícom poľských Židov sa po likvidácii get v rokoch 1942 a 1943 podarilo utiecť, ale len málo z nich sa dožilo konca vojny. Termín Judenjagd - lov na Židov - používala nemecká polícia a žandári na vyhľadávanie židovských utečencov, ktorí hľadali útočisko v nežidovskom prostredí na okupovanom území. Židia sa skrývali, ale postupne boli prezradení a vydaní Nemcom alebo poľskej "modrej" polícii. Na jednej strane boli v Poľsku počas vojny ľudia, ktorí lovili Židov alebo ich vraždili z chamtivosti či rasovej nenávisti. Na druhej strane boli aj ľudia, ktorí Židov chránili a pomáhali im. Táto skupina bola početnejšia, ale tí prví boli vo svojich akciách oveľa úspešnejší a efektívnejší. "Prakticky všetci Poliaci sa pasívne alebo aktívne bránili nemeckej okupácii," spomína jeden z preživších židovských utečencov. "Väčšina poľského obyvateľstva však pomáhala Nemcom v ich úsilí vyhladiť Židov. Nie je morálnou povinnosťou byť hrdinom, ale účasť na vražde je trestným činom."

Jan Grabowski vo svojej knihe Hon na Židov podrobne skúma osudy prenasledovaných na príklade jedného okresu v Malopoľskom vojvodstve. Je výrazným príspevkom do prebiehajúcej a vášnivej diskusie o zodpovednosti Poliakov a Nemcov za holokaust.