JURAJ ŠAJMOVIČ: Raj nie je ľan na nebesiach a Peklo nie je ľan pod zemou

Podrobný popis

SMIECH V PEKLE A JABLKÁ V RAJI ALEBO VEĽMI OSOBNÝ DOSLOV VYDAVATEĽA

Kniha, ktorú držíte v rukách, je absolútne výnimočná. Juraj Šajmovič ju napísal na samom sklonku svojho života, hoci tematicky sa venuje najmä šokujúcim zážitkom z hrôz vojny a holokaustu. A dokázal, že je nielen výnimočný kameraman, ocenený Českým levom, fotograf a maliar, ale aj spisovateľ. Že veľký talent, dar videnia, je niečo, čo sa neobmedzuje na jeden druh alebo žáner umenia, na jednu oblasť ľudskej činnosti, ale že jeho pretlak sa šíri všetkými prúdmi...

Keď autorka prišla s nápadom napísať memoáre, v Slovenskom literárnom klube v Českej republike sme to veľmi privítali a ponúkli sme jej vydavateľstvo. Vzhľadom na autorov zložitý osud je to nielen spomienka na významnú osobnosť českej a slovenskej kultúry, ale aj prerozprávanie časti histórie. To je vždy veľmi cenné. Keď sa však rukopis objavil, bolo to ohromujúce. Namiesto memoárov uzrel svetlo sveta román s obrovskou rozprávačskou silou, pochopiteľne s pútavým príbehom, ale aj plný skvelých opisov a charakteristík postáv, miestami dojímavých, miestami mimoriadne vtipných, niekedy dokonca obidvoch dohromady, ak je to možné. A najmä - plný magického realizmu, ktorý v kontexte slovenskej literatúry nemá konkurenciu. Gabriel García Márquez z Piešťan...

S Jurajom Šajmovičom som sa stretol raz v roku 1995, krátko po tom, ako získal Českého leva. Urobil som s ním rozhovor pre časopis. Neskôr sme sa spriatelili, prostredníctvom Slovensko-českého klubu sme mu zorganizovali niekoľko výstav, ja som mu otvoril niekoľko ďalších, Juraj Šajmovič ilustroval moju zbierku básní Do ticha svojimi brilantnými fotografiami.

Na umlčanie... Dokončil rukopis svojich pamätí, odložil pero a odišiel do ticha. Mal som tú veľkú, prekvapujúcu a nezaslúženú, ale predovšetkým smutnú česť prehovoriť na jeho pohrebe a rozlúčiť sa s ním v mene všetkých. Tiež som sľúbil, že túto knihu vydáme. Takýto sľub sa nedá porušiť.

Vďaka podpore mesta Prahy, kde prežil väčšinu svojho života, a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, od rozdelenia spoločného štátu aj slovenského krajana, ale najmä vďaka úsiliu a podpore jeho rodiny mohla vyjsť táto krásna kniha. A slová Juraja Šajmoviča a obrazy, ktoré sa za nimi skrývajú, vstupujú do večnosti...

Vladimír Skalský

JURAJ ŠAJMOVIČ

Juraj Šajmovič sa narodil 27. apríla 1932 v Piešťanoch v rodine židovského právnika. V roku 1942 utiekol s bratom a rodičmi do Maďarska pred prenasledovaním Židov a poslednú polovicu vojny strávil so svojimi príbuznými v podzemnom bunkri na Slovensku. Do roku 1950 navštevoval gymnázium a potom prestúpil na Vyššiu školu umeleckého priemyslu v Bratislave. Vyštudoval fotografiu a po maturite pokračoval v štúdiu kamery na FAMU v Prahe, ktorú ukončil v roku 1961. Odvtedy žije v Prahe.

V rokoch 1962 až 1972 bol kameramanom Československého armádneho filmu, kde najčastejšie spolupracoval so svojím spolužiakom Ivanom Baladom, napríklad na umeleckých dokumentoch Hřbitov bez mena (1963), Metrum (1967) a tiež na hranom filme podľa poviedky A. P. Čechovova Archa bláznov (1970), ktorá bola zakázaná ešte pred dokončením a vydaná až v roku 1990. Od roku 1972 pracoval ako kameraman na voľnej nohe a naďalej pôsobil najmä v televízii. Z úspešných diel môžeme spomenúť jedenásťdielny seriál Sanitka (1984) alebo dvadsaťšesťdielny seriál Dobrodružstvo kriminalistiky (1989-1993).

Polistopadové obdobie mu prinieslo okrem práce pre televíziu (Úcta k pánovi Kohnovi, 1992-1993; Legenda o Emöke, 1997; Pieseň o ľútosti, 1998) aj účasť na viacerých celovečerných filmoch určených pre kiná (Do neba, 1997; Návrat strateného raja, 1999; Správa o putovaní študentov Petra a Jakuba, 2000; Mach, Šebestová a kúzelné slúchadlo, 2001). Za kameru k filmu Golet v údolí (1995) získal prestížne ocenenie Český lev a v roku 2009 mu Asociácia českých kameramanov udelila cenu za celoživotné dielo.

Svoju fotografickú tvorbu prezentoval na mnohých skupinových a samostatných výstavách v Českej a Slovenskej republike. Monografia s názvom Duch času (2004) získala ocenenie za najlepšiu fotografickú publikáciu roka. Posledných dvadsať rokov svojho života sa venoval predovšetkým maľbe a desiatky jeho diel sú skutočnou sondou do jeho duše. Zomrel v roku 2013, týždeň pred svojimi 81. narodeninami.