JURAJ ŠAJMOVIČ: Raj nie je ľan na nebesiach a Peklo nie je ľan pod zemou
Kód: 203829Súvisiaci tovar
Podrobný popis
SMIECH V PEKLE A JABLKÁ V RAJI ALEBO VEĽMI OSOBNÝ DOSLOV VYDAVATEĽA
Kniha, ktorú držíte v rukách, je absolútne výnimočná. Juraj Šajmovič ju napísal na samom sklonku svojho života, hoci tematicky sa venuje najmä šokujúcim zážitkom z hrôz vojny a holokaustu. A dokázal, že je nielen výnimočný kameraman, ocenený Českým levom, fotograf a maliar, ale aj spisovateľ. Že veľký talent, dar videnia, je niečo, čo sa neobmedzuje na jeden druh alebo žáner umenia, na jednu oblasť ľudskej činnosti, ale že jeho pretlak sa šíri všetkými prúdmi...
Keď autorka prišla s nápadom napísať memoáre, v Slovenskom literárnom klube v Českej republike sme to veľmi privítali a ponúkli sme jej vydavateľstvo. Vzhľadom na autorov zložitý osud je to nielen spomienka na významnú osobnosť českej a slovenskej kultúry, ale aj prerozprávanie časti histórie. To je vždy veľmi cenné. Keď sa však rukopis objavil, bolo to ohromujúce. Namiesto memoárov uzrel svetlo sveta román s obrovskou rozprávačskou silou, pochopiteľne s pútavým príbehom, ale aj plný skvelých opisov a charakteristík postáv, miestami dojímavých, miestami mimoriadne vtipných, niekedy dokonca obidvoch dohromady, ak je to možné. A najmä - plný magického realizmu, ktorý v kontexte slovenskej literatúry nemá konkurenciu. Gabriel García Márquez z Piešťan...
S Jurajom Šajmovičom som sa stretol raz v roku 1995, krátko po tom, ako získal Českého leva. Urobil som s ním rozhovor pre časopis. Neskôr sme sa spriatelili, prostredníctvom Slovensko-českého klubu sme mu zorganizovali niekoľko výstav, ja som mu otvoril niekoľko ďalších, Juraj Šajmovič ilustroval moju zbierku básní Do ticha svojimi brilantnými fotografiami.
Na umlčanie... Dokončil rukopis svojich pamätí, odložil pero a odišiel do ticha. Mal som tú veľkú, prekvapujúcu a nezaslúženú, ale predovšetkým smutnú česť prehovoriť na jeho pohrebe a rozlúčiť sa s ním v mene všetkých. Tiež som sľúbil, že túto knihu vydáme. Takýto sľub sa nedá porušiť.
Vďaka podpore mesta Prahy, kde prežil väčšinu svojho života, a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, od rozdelenia spoločného štátu aj slovenského krajana, ale najmä vďaka úsiliu a podpore jeho rodiny mohla vyjsť táto krásna kniha. A slová Juraja Šajmoviča a obrazy, ktoré sa za nimi skrývajú, vstupujú do večnosti...
Vladimír Skalský
JURAJ ŠAJMOVIČ
Juraj Šajmovič sa narodil 27. apríla 1932 v Piešťanoch v rodine židovského právnika. V roku 1942 utiekol s bratom a rodičmi do Maďarska pred prenasledovaním Židov a poslednú polovicu vojny strávil so svojimi príbuznými v podzemnom bunkri na Slovensku. Do roku 1950 navštevoval gymnázium a potom prestúpil na Vyššiu školu umeleckého priemyslu v Bratislave. Vyštudoval fotografiu a po maturite pokračoval v štúdiu kamery na FAMU v Prahe, ktorú ukončil v roku 1961. Odvtedy žije v Prahe.
V rokoch 1962 až 1972 bol kameramanom Československého armádneho filmu, kde najčastejšie spolupracoval so svojím spolužiakom Ivanom Baladom, napríklad na umeleckých dokumentoch Hřbitov bez mena (1963), Metrum (1967) a tiež na hranom filme podľa poviedky A. P. Čechovova Archa bláznov (1970), ktorá bola zakázaná ešte pred dokončením a vydaná až v roku 1990. Od roku 1972 pracoval ako kameraman na voľnej nohe a naďalej pôsobil najmä v televízii. Z úspešných diel môžeme spomenúť jedenásťdielny seriál Sanitka (1984) alebo dvadsaťšesťdielny seriál Dobrodružstvo kriminalistiky (1989-1993).
Polistopadové obdobie mu prinieslo okrem práce pre televíziu (Úcta k pánovi Kohnovi, 1992-1993; Legenda o Emöke, 1997; Pieseň o ľútosti, 1998) aj účasť na viacerých celovečerných filmoch určených pre kiná (Do neba, 1997; Návrat strateného raja, 1999; Správa o putovaní študentov Petra a Jakuba, 2000; Mach, Šebestová a kúzelné slúchadlo, 2001). Za kameru k filmu Golet v údolí (1995) získal prestížne ocenenie Český lev a v roku 2009 mu Asociácia českých kameramanov udelila cenu za celoživotné dielo.
Svoju fotografickú tvorbu prezentoval na mnohých skupinových a samostatných výstavách v Českej a Slovenskej republike. Monografia s názvom Duch času (2004) získala ocenenie za najlepšiu fotografickú publikáciu roka. Posledných dvadsať rokov svojho života sa venoval predovšetkým maľbe a desiatky jeho diel sú skutočnou sondou do jeho duše. Zomrel v roku 2013, týždeň pred svojimi 81. narodeninami.
Libuše Pavlova
"Môj prvý dojem je úžasný, len ma bolí chrbát, pretože som sa zahryzla do knihy a som v polovici. Číta sa to veľmi ľahko, je to vtipné, tvoj otec očividne písal ľahko a prirodzene. Číta sa to naozaj dobre, len som to spomalil, aby to tak rýchlo neutekalo. Chcem sa k nemu vrátiť."
Eva Benešová
"Práve som dočítal Raj a peklo: krásny, hutný text, plný emócií, farieb a nevídaného étosu - už dávno som nemal pokračovanie ako odmenu po ťažkostiach každodenného života. Veľmi vám ďakujem za vydanie knihy a je mi veľmi ľúto, že nemôžem pripísať zásluhy za jej vznik priamo autorovi. Netušil som, aké bohaté je to zobrazenie..."
Olga Dostalová
"Drahá Klára, minulý týždeň mi Mikeš (syn) priniesol knihu, ktorú napísal tvoj otec. Knihu som čítal tento víkend počas cesty vlakom do Prahy a späť. Veľmi ma zaujal príbeh, emócie a hĺbka textu. Nehanbím sa za slzy, ktoré niekedy roním. Po prečítaní mi zostala otázka: "PREČO...?" a mnoho ďalších otázok, na ktoré, žiaľ, nepoznám odpovede. Príbeh o detskom vnímaní krás a hrôz sveta vo mne zanechal hlboký dojem. Myslím si, že mnohé z vašich vlastností pochádzajú od vašich rodičov, starých rodičov a predkov, ktorí mali často veľmi ťažký a dokonca krutý život, ale nestratili zmysel pre spravodlivosť, toleranciu, súcit a lásku k iným ľuďom a tvorom. Veľmi pekne ďakujem za možnosť prečítať si knihu a rozšíriť si obzory o nedávnej histórii, ktorú mi poskytol priamo účastník tejto histórie. Môj obdiv patrí vášmu otcovi, vám a celej vašej rodine. Prajem vám a celej vašej rodine pokoj, pohodu a veľa lásky okolo vás a ešte raz ĎAKUJEM."
Alena Čížková
"Tak som dočítala tvoju úžasnú knihu. Číta sa sám. Včera som išiel spať o tretej ráno, pretože som bol zvedavý, ako to dopadne. Kniha je plná protirečení. Príbeh je krásny a zároveň taký škaredý. Je smutný a zároveň taký veselý. Je drsný a zároveň taký jemný. Je tak.................. živý.
Myslela som si, že budem mať problém so slovenčinou, ale píše sa tak ľahko, že som nad tým ani nepremýšľala. Slovná rozmanitosť, dôraz na detail a úžasné opisy boli skvelé. Ďakujem za možnosť prečítať si ju."
Petra Svačinová
Krásna a úprimná kniha, viem si ju predstaviť aj ako audioknihu, ktorú číta pán Lasica.
Huguette Marešová
Kniha spomienok tvojho otca je veľmi krásne napísaná, veľmi pekne sa číta, aj keď je to vlastne smutné. Dokonca aj muž, ktorý si myslí, že je imúnny voči dotyku, vyroní slzu. Dá sa povedať, že knihu napísal kameraman, ktorý bol kameramanom "telom i dušou" a najmä srdcom.
Daniel Vanek
Knihu som dostala včera a hneď som ju začala čítať a tak ma zaujala, že som sa išla pozrieť, či je napísaná v češtine alebo v slovenčine. Vôbec som si nevšimol jazyk. Taký silný príbeh.
Jaroslav Andrýsek
Kniha je napísaná v krásnej slovenčine. Čitateľ si úplne vychutnáva bezstarostné detstvo a vníma možno aj vône a chute, ktoré sa každému okamžite vybavia. O to viac prežívate zlo spolu s hlavnou postavou. Prvýkrát po dlhom čase kniha, ktorá sa ma naozaj dotkla, ktorú som spolu prežívala. Ďakujem.
Pavel Avraham Vrátný
Buďte prvý, kto napíše príspevok k tejto položke.
Len registrovaní užívatelia môžu pridávať články. Prosím prihláste sa alebo sa registrujte.
Buďte prvý, kto napíše príspevok k tejto položke.
Len registrovaní užívatelia môžu pridávať články. Prosím prihláste sa alebo sa registrujte.